Niet pochýb, že drony sú hitom a fenoménom tohto desaťročia. Tieto zaujímavé zariadenia pôvodne zo sveta sci-fi sa zrazu dostali do rúk nielen profesionálom, ale aj bežným ľuďom, ktorí si môžu základné modely kúpiť rádovo už za desiatky eur. Ak sa bavíme o profesionáloch, tak myslíme, napríklad, filmárov, geodetov, stavbárov, energetikov, farmárov, ale aj záchranné či silové zložky.

Dron alebo UAV, z anglického Unmanned Aerial Vehicle, je vlastne bezpilotné lietadlo. Umožňuje lietať buď diaľkovo ovládané človekom alebo autonómne. Ako väčšina špičkových technológií,drony boli pôvodne vyvinuté pre armádu, najmä na prieskumné a neskôr aj útočné lety. Stále platí,že najpokročilejšie drony sú tie armádne, ktoré sú technologicky zhruba dve dekády pred bežným spotrebiteľským sektorom, v ktorom sa pohybujú civilní nadšenci bezpilotného lietania.

VEĽKOSŤ, HMOTNOSŤ, VYBAVENIE, OVLÁDANIE

Slovenská legislatíva rozdeľuje drony primárne podľa hmotnosti. Veľkosť a hmotnosť už však dnes nie sú pri dronoch úplne relevantnými kategóriami v zmysle čím väčší či ťažší, tým profesionálnejší. Viaceré profi drony mávajú bežne veľmi nízku hmotnosť a, na druhej strane, vojenské drony nemusia byť len veľké stroje proporciami pripomínajúce takmer bežné lietadlá, ale môžu mať pokojne mikrorozmery až na úrovni lietajúceho hmyzu.

Základné modely profesionálnych dronov vážia väčšinou okolo jedného kilogramu. Sú však aj modely s kamerou, ktoré majú aj 40 kilogramov a viac. Tomu zodpovedajú aj ich proporcie. Väčšinou majú jedného pilota či operátora. Existuje aj spôsob lietania s kamerou, pri ktorom pilot ovláda samotný dron a ďalší človek usmerňuje pohyb kamery. Je to však náročné na vzájomnú koordináciu a preto väčšina dronistov, čo fotí alebo natáča, zvláda obe činnosti naraz.

Ovládanie dronu je pomerne intuitívne a dá sa pri pravidelnom tréningu naučiť rýchlo. Treba však zachovať chladnú hlavu a nepodľahnúť panike, vlastnosti ktoré musia mať aj naozajstní piloti. Pomôcť si človek môže aj rôznymi appkami, ktoré ponúkajú simuláciu letu s dronom.

Tak, ako rastie dostupnosť a popularita dronov, klesajú aj ich ceny. Na „palube“ dronov sa, okrem nevyhnutnej techniky a batérie, zväčša nachádzajú aj kamery, vďaka ktorým si môžeme potom vychutnať úžasné pohľady z vtáčej perspektívy. Tak ako pri kamerách a fotoaparátoch aj tu je k dispozícií veľa možností na výber – od lacných objektívov so základným rozlíšením až po naozaj profesionálne, s ktorými sa dá pracovať aj v celovečernom filme.

Zábery z dronu sú už dnes štandardom, nakoľko sú lacnejšie ako tradičné letecké zábery a ponúkajú oveľa viac možností. Lietadlá či vrtuľníky svojou manévrovateľnosťou nemôžu dronom absolútne konkurovať. Drony sa vedia dostať do miest či priestorov, v ktorých by sa inak natáčať nedalo a vedia priletieť oveľa bližšie k snímaným objektom, ako kedykoľvek predtým.

Kým bežný hobby dron je naozaj otázkou dvoj-, maximálne trojcifernej sumy, vybavenie profesionálneho dronu vrátane snímacej techniky, viacerých objektívov a náhradných batérií začína niekde na 10 tisíckach. Treba si ale uvedomiť, že ani drahý dron s bohatou profi výbavou nie je zárukou perfektnej leteckej zručnosti a dokonalých videí. Medzi najvychytenejšie značky medzi dronmi na profesionálne použitie patria tie od firmy DJI, ktorá segmentu kraľuje. Z ďalších stoja za zmienku, napríklad, Syma, YUNEEC alebo 3DR.

DRONOVÁ SCÉNA U NÁS A VO SVETE

S mierou popularity dronov rastie aj subkultúra, ktorá sa vždy prirodzene vytvorí medzi nadšencami okolo každej novej technológie. Ako je však na tom dronová scéna na našom malom Slovensku? Existuje vôbec?

Nadšenci bezpilotného lietania sú, samozrejme, aj u nás. Na Slovensku je zhruba 80 oficiálne licencovaných pilotov, ktorí môžu lietať legálne. Ďalších viac ako tisíc lieta bez licencie, čiže technicky vzaté, nelegálne. Táto disproporcia je spôsobená zložitým získaním licencie na Slovensku a ešte zložitejšou byrokraciou pri vybavovaní povolenia na snímanie video či foto záberov z dronu.

Navyše, existuje paradoxná situácia, že kúpiť si akýkoľvek dron môže u nás ktokoľvek, získať povolenie na natáčanie z dronu však môže len právnická osoba. Podobný paradox platí aj pri pokutovaní nelegálneho lietania s dronom. Kým bez licencie zaplatíte za nelegálne lietanie pokutu vo výške 330 eur, s licenciou, ale bez povolenia na konkrétny let až 33 tisíc.

Pravdou však je, že dostať pokutu v tejto súvislosti je u nás skôr rarita a zväčša ani sami policajti neovládajú celkom, čo je a nie je pri dronoch legálne. Nevedie, či a v akej výške udeliť pokutu, alebo či dron zabaviť, čo je, samozrejme, absurdné a podobne.

17332360_649614378564162_6613152349005283328_n

V USA či Írsku, napríklad, získate licenciu za pár dolárov na niekoľko rokov a zaregistrujete sa pohodlne elektronicky bez toho, že by ste vôbec vykročili z domu smerom k akémukoľvek úradu. Ako vraví aj profesionálny pilot dronu s licenciou z Bratislavy Richard Raymann, ak ste zodpovedný pilot dronu a najmä, keď si lietaním s dronom zarábate na živobytie, oplatí sa určite uzavrieť aj poistku, ktorá vyjde rádovo 3 až 4 stovky ročne.

Napriek tomu, že naša legislatíva ledva chytá lietanie dronom za chvost a skôr ho komplikuje, ako uľahčuje, sú aj krajiny, kde si s dronom nezalietate vôbec. Príkladom vo svete sú Spojené arabské emiráty a z Európy, napríklad, také Švédsko. Tam smie drony používať iba armáda. V susednom Rakúsku je tiež lietanie dronom pomerne prísne a platí sa za každý let samostatne.

074

Rôzne štáty majú pohnútky na zákaz civilného lietania s dronmi rôzne. Zväčša ide o bezpečnostné dôvody. Nedávno sa, napríklad, za pomoci bežne dostupných dronov naložených plastickou trhavinou C-4 neúspešne pokúsili o atentát na prezidenta Venezuely počas jeho verejného prejavu. Kvôli kontextu však treba uviesť, že krajina sa počas prezidentovania Nicolása Madura aj jeho predchodcu Huga Cháveza dostala pod ich tvrdou rukou do špirály hyperinflácie, úpadku a rozpadu ekonomiky. Za posledné roky z nej utieklo už viac ako milión ľudí.

Platí, že oba extrémy – aj absolútny zákaz aj absencia akýchkoľvek pravidiel pre lietanie s dronmi – sú skôr na škodu. Zlatou strednou cestou je byrokraticky nenáročná, ideálne elektronická, registrácia pilotov a regulácia bezpilotných letov. To vo všeobecnosti prospieva aj celému priemyslu, ktorý sa okolo dronov postupne vytvára.

undefined